BLOG

UDRŽATEĽNOSŤ V MÓDE A PROBLÉMY O KTORÝCH NEMOŽNO MLČAŤ

 

 

 

Udržateľnosť je pojem, ktorý na nás v dnešnej dobe naozaj vyskakuje zo všetkých strán a to dokonca aj pri miestach, procesoch a službách, kde si spojenie tohto slova nevieme vôbec predstaviť. Základom je tak pochopiť, čo vlastne tento pojem znamená. Udržateľnosť vznikla z prídavného mena „udržať“ a to je základom pochopenia toho, kam tieto činnosti smerujú alebo by smerovať mali. V dnešnej dobe je udržateľnosť obvykle definovaná ako procesy a činnosti, ktorými sa ľudstvo vyhýba vyčerpaniu prírodných zdrojov, aby udržalo ekologickú rovnováhu, ktorá neumožňuje zníženie kvality života moderných spoločností. Týmto spôsobom sa termín „udržateľnosť“ široko používa na charakterizáciu zlepšení najmä v oblastiach, ktoré súvisia s nadmerným využívaním prírodných zdrojov. Udržateľnosť preto pozostáva z troch hlavných pilierov: ekonomiky, spoločnosti a životného prostredia.

 

Keď teda budete najbližšie vidieť reklamu, na čokoľvek čo je prezentované ako „udržateľné“ spojte si to s definíciou vyššie a posúďte samy, či sa nejedná len o „čo je eko, to predáva“.

 

 

 

 

Udržateľnosť v móde a módnom priemysle je len jednou časťou celého komplexu problémov o ktorých môžeme na túto tému hovoriť, no je nesmierne dôležitá. Oblečenie predstavuje základnú potrebu každého z nás a preto aj vplyv našich nákupných rozhodnutí pri nákupe oblečenia má obrovský vplyv. Po desaťročia sa na túto tému nehovorilo vôbec, čo zapríčinilo obrovské a najmä nenávratné dopady, ktoré módny priemysel napáchal na našom životnom prostredí a ekosystémoch. Stále však nie je neskoro na zmenu a spoločne môžeme prispieť k zníženiu týchto dopadov a zlepšeniu chápania o tom, prečo je udržateľnosť v móde taká dôležitá pre každého z nás. 

 

Cieľom udržateľnej módy je tvoriť oblečenie, ktoré znižuje vplyv na životné prostredie a je prínosom pre módny priemysel a spoločnosť. To sa dá dosiahnuť niekoľkými spôsobmi:

 

  • využitie organických materiálov

  • farbenie biologicky odbúrateľnými farbivami a ekologickými textilnými farbami

  • opätovné použitie materiálov a recyklácia

  • informatizácia

 

Aby však bola móda skutočne udržateľná, musí byť udržateľná od výroby po spotrebu až do konca životnosti oblečenia. Módny priemysel ako celok má ešte dlhú cestu k plnej udržateľnosti, no napriek tomu niektoré spoločnosti robia všetko pre to, aby boli ohľadne šatníka šetrnejšie k životnému prostrediu.

 

 

Ľudia a najmä mileniáni si stále viac uvedomujú svet rýchlej módy a snažia sa žiť ekologickejšie v mnohých smeroch. Narodili sa totiž do doby, kde sú environmentálne škody už také závažné, že sa o nich musí hovoriť oveľa viac a oveľa hlasnejšie. Mnohí sa však stále rozhodujú nakupovať oblečenie z odvetví rýchlej módy, pretože je ľahko dostupné a hlavne „lacné“. To však v konečnom dôsledku vlastne ani nie je pravda. Oblečenie z odvetví rýchlej módy je síce lacné, no je tak nekvalitné, že Vám vydrží možno dve-tri použitia a do obchodov sa vraciate znova a znova po čoraz kratšom čase. V sume sumárum tak nakúpite oblečenie za omnoho viac peňazí, ktoré je nekvalitné a čo je hlavné, poškodzuje nie len životné prostredie, ale aj Vaše zdravie.  V mysliach spotrebiteľov tak musí dôjsť v prvom rade k zmene postoja pri nakupovaní samotnom, aby vítali myšlienku udržateľnosti v móde a nakupovali premyslene.

 

 

 

 

Akým problémom teda v odvetví módy čelíme a ako ich môžeme zmeniť?

 

  • Do roku 2030, čo je menej ako 10 rokov od dnes, by sa módny odpad mohol zvýšiť na 148 miliónov ton odpadu. Áno, bohužiaľ toto horibilné číslo je realitou a my sa k nemu môžeme priblížiť ak v svojom povedomí nič nezmeníme. Predstaviť si 148 miliónov ton, je pravdepodobne veľmi komplikované. Prirovnajme si to teda napr. k Eiffelovej veži v Paríži, ktorú poznáme všetci. Tá váži 10 100 ton.  Hovoríme teda o odpade z módneho priemyslu vo veľkosti viac ako 14 653 kusov Eifellovej veži postavenej vedľa seba. Neuveriteľné však? Bohužiaľ je to pravda.

 

  • Ročne sa na celom svete spotrebuje osemdesiat miliárd kusov oblečenia. Je to o 400% viac, ako sme spotrebovali pred dvoma desaťročiami (rok 2000).

 

  • Celosvetová výroba odevov sa za posledných 15 rokov zdvojnásobila, pričom odevy sa v priemere nosia oveľa menej a vyhodia sa rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

 

  • Módny priemysel je jedným z lídrov v oblasti znečistenia, pričom tvorí asi 10% emisií uhlíka unikajúcich do životného prostredia.

 

  • 20 000 LITROV. Množstvo vody (zväčša pitnej) potrebné na výrobu jedného kilogramu komerčnej bavlny  čo zodpovedá jednému tričku a džínsom. Rovnaké množstvo vody, akú priemerný človek vypije v priebehu 900 dní. Podľa svetovej organizácie WHO nemá až 8 miliónov ľudí na svete prístup k čistej pitnej vode. Viac ako 3,5 milióna ľudí ročne zahynie na následky chorôb, ktoré spôsobuje konzumácia špinavej a nefiltrovanej vody.

 

  • Viac ako 90% tejto komerčnej bavlny je v súčasnosti geneticky modifikovaných, pričom sa používa obrovské množstvo vody a chemikálií. Produkcia bavlny je v súčasnosti zodpovedná za 18% celosvetového používania pesticídov a 25% za celkové používanie insekticídov.

 

  • Na výrobu polyesterového vlákna na svete, ktoré je v súčasnosti najčastejšie používaným vláknom v našom oblečení, sa každoročne spotrebuje takmer 70 miliónov barelov ropy. Rozklad však trvá viac ako 200 rokov.

 

  • 85% plastového znečistenia v oceáne pochádza z mikrovlákien zo syntetického oblečenia a fast - fashion.

 

 

 

 

  • Pri súčasnom trende by sa počet plastových mikrovlákien vstupujúcich do oceánu v rokoch 2015 až 2050 mohol akumulovať na viac ako 22 miliónov ton - asi dve tretiny vlákien na báze plastov, ktoré sa v súčasnosti ročne používajú na výrobu odevov.

 

  • Čím ďalej tým viac sme odpojení od ľudí, ktorí vyrábajú naše oblečenie, nakoľko až 97% percent je vyrobených v zahraničí. V dnešnom svete je zhruba 40 miliónov pracovníkov zamestnaných v odevnom priemysle a mnohí z nich nemajú rovnaké práva alebo ochranu ako ľudia pracujúci na Západe. Zhruba 85% všetkých robotníkov na odevoch sú ženy.

 

  • Deväť z desiatich pracovníkov, s ktorými sa uskutočnilo interview v Bangladéši, v továrňach fast fashion, si nemôže dovoliť dostatok jedla pre seba a svoje rodiny, čo ich núti pravidelne vynechávať jedlo a neadekvátne sa stravovať alebo sa pravidelne zadlžovať.

 

  • Na vyplatenie miezd pracovníkom v odevnom priemysle, ktoré by zodpovedalo férovému ohodnoteniu a minimálne „životnému minimu“ by v priemere pridalo iba jedno percento k maloobchodnej cene kusu oblečenia.

 

  • Len 9 percent austrálskych módnych značiek platí svojim zamestnancom životné minimum.

 

 

 

 

  • Fast fashion firmy navrhujú oblečenie, ktoré sa má rýchlo rozpadať. Vykonávajú stratégiu s názvom „Plánované zastarávanie“. To znamená navrhnúť odevy tak, aby sa stali nemodernými, opotrebovávali sa, strácali tvar alebo sa rozpadali na kusy, aby tak prinútili spotrebiteľov kupovať si stále nové oblečenie.

 

  • Módny priemysel fast – fashion je navrhnutý tak, aby ste sa po týždni cítili “mimo trendu”. Kedysi boli dve módne sezóny: jar/leto a jeseň/zima. Od roku 2014 však módny priemysel chrlí 52 „mikrosezón“ ročne. Keďže nové trendy vychádzajú každý týždeň, cieľom rýchlej módy je, aby si spotrebitelia kúpili čo najviac odevov tak rýchlo, ako je to možné.

 

 

Podobne pokračovať by sme mohli aj ďalej, nakoľko katastrofálnych dopadov, ktoré módny priemysel má na naše spoločenstvo a životné prostredie je naozaj veľa. Nechceme Vás však vystrašiť, ale smerovať k tomu, aby ste si samy položili otázku: „Viem, čo nakupujem?“. Čím viac sa o týchto problémoch budeme rozprávať, tým skôr sme jedným krokom vpred k zmene.

 

Kľúčom k tomu, aby bola móda udržateľná, sú spotrebitelia. Ak chceme, aby módny priemysel prijal udržateľnejšie postupy, musíme sa ako nakupujúci starať o to, ako a z čoho sa oblečenie vyrába, odkiaľ pochádza a demonštrovať tieto obavy prostredníctvom toho, čo kupujeme. Trh potom zareaguje.

 

 

 

 

 

 

 

Autor: Ing. Jaroslava Gondová